História a súčasnosť

História obce

Skároš, ktorý sa nachádza asi 20 km južne od Košíc bezprostredne pri maďarskej hranici, je veľmi stará dedina. Spomína sa už v roku 1270 pri opise hraníc panstva hradu Füzér ako zem Skároš. Zmienka vznikla na základe opisu hraníc panstva patriaceho pod hrad, pretože zem Skároš sa nachádzala na hranici a patrila už Mikulášovi, synovi Abu. Tento pochádzal z tzv. nádoštskej vetvy rodu Aba.
Druhú písomnú zmienku poznáme z roku 1327, keď sa Skároš uvádza pri opise zeme Kalša, s ktorou tiež susedil. Zmienka hovorí o zemi Zkarus. Dedina Skároš je v údolí pod Slanskými vrchmi. Toto územie boli osídlené a kultivované už v 13. storočí.
Po smrti Dominika, syna Lacka a vnuka spomenutého Mikuláša, syna Abu, rod vymrel po meči, pretože Dominik nemal syna. Vtedy kráľ Karol v roku 1335 daroval nádoštské panstvo palatínovi Drugethovi. V zápise, ktorý vymenúva dediny patriace pod toto panstvo sa spomína aj Skároš. Podľa zápisu z roku 1387 vieme, že v Skároši už stál kostol.
V roku 1415 však už Skároš patril bánovi Petrovi a jeho bratovi Štefanovi, ktorých rod sa označoval ako Zudar z Olnódu. Im dedina patrila aj za portálneho súpisu v roku 1427, kedy tam bolo 15 port. V tom čase sa nespočítavalo obyvateľstvo, ale tzv. porty. Porta je brána vedúca do hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť voz ťahaný koňmi. Ak vezmeme do úvahy, že v jednej takejto usadlosti bolo so služobníctvom minimálne sedem ľudí, potom v roku 1427 mal Skároš minimálne 105 obyvateľov, čiže to bola na tie časy naozaj veľká dedina.

Genéza názvu obce

• 1270 - terra Skarus
• 1327 - terra Zkarus
• 1335 - poss Scarus
• 1415 - poss Escharos
• 1416 - Eskarus
• 1427 - Skaros
• 1440 - Ezkaros
• 1468 - Izkaros
• 1493 - Scaros
• 1519 - Zkaros
• 1553 - Zkaros
• 1746 - Szkáros
• 1773 - maďarsky: Szkaros
• 1808 - slovensky: Skaroš, maďarsky: Szkáros
• 1903 - slovensky: Eskaroš, maďarsky: Szkáros
• 1906 - Skaroš
• 1913 - maďarsky: Eszkáros

Historik Branislav Varsík pôvod názvu obce odvodzuje takto: Z uvedeného vidieť, že názov, hoci je slovenského pôvodu, neprešiel prirodzeným vývinom v slovenskej reči, lebo dedina sa ešte v stredoveku pomaďarčila a novoprichádzajúci Slováci v 17. a 18. storočí prevzali už len názov, ako ho zachovala maďarská reč. V roku 1746 sa v Skároši rozprávalo dvoma rečami, maďarsky a slovensky, maďarský jazyk prevažoval u kalvínov. Kniesza vysvetľuje názov dediny Skároš od slovanského osobného mena Skaroš, ktoré môže pochádzať zo slovanského kmeňa Skar.

Poloha, prírodné podmienky a využitie krajiny

Obec Skároš sa nachádza asi 20 km južne od okresného a krajského mesta Košice bezprostredne pri maďarskej štátnej hranici. Leží v juhovýchodnej časti košickej kotliny v podhorí Slanských vrchov východne od vodného toku Hornád. Stred obce Skároš leží na kóte 244 m.n.m.. Menšia časť chotára je odlesnenou pahorkatinou, v severnej a východnej časti sa nachádza rozsiahli dubový les. Obec Skároš je súčasťou širšieho urbanizačného priestoru Košíc, s okolitými obcami vytvára Združenie obcí Hornád. Záujmové územie obce tvorí priľahlé územie obcí: Nižná Myšľa, Rákoš, Slanec, Slanská Huta, Trstené pri Hornáde, Skároš a Ždaňa. V tomto priestore plní obec Skároš funkciu bývania a neskôr východiska do rozsiahlych lesných partií Miliča s cestným priechodom do jeho Maďarských častí. Územie obce Skároš je súčasťou okresu Košice-okolie a Košického samosprávneho kraja.