Navigácia

Výber jazyka

Obsah

História a súčasnosť obce Skároš
 

História obce

Skároš, ktorý sa nachádza asi 20 km južne od Košíc bezprostredne pri maďarskej hranici, je veľmi stará dedina. Spomína sa už v roku 1270 pri opise hraníc panstva hradu Füzér ako zem Skároš. Zmienka vznikla na základe opisu hraníc panstva patriaceho pod hrad, pretože zem Skároš sa nachádzala na hranici a patrila už Mikulášovi, synovi Abu. Tento pochádzal z tzv. nádoštskej vetvy rodu Aba.
Druhú písomnú zmienku poznáme z roku 1327, keď sa Skároš uvádza pri opise zeme Kalša, s ktorou tiež susedil. Zmienka hovorí o zemi Zkarus. Dedina Skároš je v údolí pod Slanskými vrchmi. Toto územie boli osídlené a kultivované už v 13. storočí.
Po smrti Dominika, syna Lacka a vnuka spomenutého Mikuláša, syna Abu, rod vymrel po meči, pretože Dominik nemal syna. Vtedy kráľ Karol v roku 1335 daroval nádoštské panstvo palatínovi Drugethovi. V zápise, ktorý vymenúva dediny patriace pod toto panstvo sa spomína aj Skároš. Podľa zápisu z roku 1387 vieme, že v Skároši už stál kostol.
V roku 1415 však už Skároš patril bánovi Petrovi a jeho bratovi Štefanovi, ktorých rod sa označoval ako Zudar z Olnódu. Im dedina patrila aj za portálneho súpisu v roku 1427, kedy tam bolo 15 port. V tom čase sa nespočítavalo obyvateľstvo, ale tzv. porty. Porta je brána vedúca do hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť voz ťahaný koňmi. Ak vezmeme do úvahy, že v jednej takejto usadlosti bolo so služobníctvom minimálne sedem ľudí, potom v roku 1427 mal Skároš minimálne 105 obyvateľov, čiže to bola na tie časy naozaj veľká dedina.
 

Genéza názvu obce

  • 1270 - terra Skarus
  • 1327 - terra Zkarus
  • 1335 - poss Scarus
  • 1415 - poss Escharos
  • 1416 - Eskarus
  • 1427 - Skaros
  • 1440 - Ezkaros
  • 1468 - Izkaros
  • 1493 - Scaros
  • 1519 - Zkaros
  • 1553 - Zkaros
  • 1746 - Szkáros
  • 1773 - maďarsky: Szkaros
  • 1808 - slovensky: Skaroš, maďarsky: Szkáros
  • 1903 - slovensky: Eskaroš, maďarsky: Szkáros
  • 1906 - Skaroš
  • 1913 - maďarsky: Eszkáros
     

Stará mapaHistorik Branislav Varsík pôvod názvu obce odvodzuje takto: Z uvedeného vidieť, že názov, hoci je slovenského pôvodu, neprešiel prirodzeným vývinom v slovenskej reči, lebo dedina sa ešte v stredoveku pomaďarčila a novoprichádzajúci Slováci v 17. a 18. storočí prevzali už len názov, ako ho zachovala maďarská reč. V roku 1746 sa v Skároši rozprávalo dvoma rečami, maďarsky a slovensky, maďarský jazyk prevažoval u kalvínov. Kniesza vysvetľuje názov dediny Skároš od slovanského osobného mena Skaroš, ktoré môže pochádzať zo slovanského kmeňa Skar.

 

 

Poloha, prírodné podmienky a využitie krajiny

Obec Skároš sa nachádza asi 20 km južne od okresného a krajského mesta Košice bezprostredne pri maďarskej štátnej hranici. Leží v juhovýchodnej časti košickej kotliny v podhorí Slanských vrchov východne od vodného toku Hornád. Stred obce Skároš leží na kóte 244 m.n.m.. Menšia časť chotára je odlesnenou pahorkatinou, v severnej a východnej časti sa nachádza rozsiahli dubový les. Obec Skároš je súčasťou širšieho urbanizačného priestoru Košíc, s okolitými obcami vytvára Združenie obcí Hornád. Záujmové územie obce tvorí priľahlé územie obcí: Nižná Myšľa, Rákoš, Slanec, Slanská Huta, Trstené pri Hornáde, Skároš a Ždaňa. V tomto priestore plní obec Skároš funkciu bývania a neskôr východiska do rozsiahlych lesných partií Miliča s cestným priechodom do jeho Maďarských častí. Územie obce Skároš je súčasťou okresu Košice-okolie a Košického samosprávneho kraja.


64 rokov od oslobodenia obce Skároš

Vážení spoluobčania, milá mládež,

Dnes uplynulo 64 rokov od dlho očakávanej chvíle, ktorá prišla v noci zo 16. na 17. decembra 1944. Vtedy bola oslobodená obec Skároš, ako prvá na území okresu Košice-okolie. Oslobodili ju vojská 4. ukrajinského frontu pôsobiace v bojovej zostave Červenej armády. Za tento skutok im patrí naša úcta. Hitlerovské besnenie rozpútalo vojnový požiar ktorý zachvátil celý svet. Nevinní ľudia museli chtiac-nechtiac na svojich bedrách znášať ťažkosti a strádania vojnového života. Života, na ktorý pamätníci spomínajú takto: „Bolo to takmer 6 rokov veľkých obetí po ktorých zostalo mnoho sirôt, vdov, invalidov, vypálených miest a obcí, ako aj obrovské materiálne škody v každej krajine“.
Počas šiestich rokov vojnového ťaženia zomreli vo svete desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a dediny, spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva.
Druhá svetová vojna zanechala citeľné straty na životoch aj v Čechách a na Slovensku, ktoré podľa údajov z Vojenského historického ústavu celkové predstavovali asi 350 000 až 360 000 tisíc obyvateľov. Z toho v koncentračných táboroch zahynulo približne 235 000 osôb, z nich bolo asi 149 000 židovského pôvodu.
S veľkou ťažobou dodnes spomíname na Duklu, Lidice, Ležáky, Telgárt, Grúň, Kľak a iné miesta, kde nacisti vyvraždili nevinné deti, ženy a starcov. V niektorých prípadoch pri donútenom ustupovaní ešte stačili od zlosti z neúspechu vypáliť ich obydlia.
Ešte dnes žijúci pamätníci určite už túžobne očakávali, kedy už toto hrôzostrašné obdobie ich života skončí. Dočkali sa chvalabohu pred Vianocami roku 1944. Toto bol ich zrejme najhodnotnejší vianočný darček aký vôbec v živote dostali.
Je potešiteľné, že už 64 rokov žijeme v mieri, slobode a zvrchovanosti. Blahoželám Vám, vážení spoluobčania k tomuto významnému jubileu a želám Vám a Vašim rodinám, aby túto obec už nikdy nepohltil vojnový požiar. Želám Vám, aby Vás a všetky nasledujúce generácie tejto obce ochránila ruka Božia pred akýmkoľvek nebezpečím.

V Skároši 16.12.2008

                                                                                                                  Ing. Štefan ELIZEUŠ 
                                                                                                                  starosta obce Skároš